Investigatívci z portálu Čierna labuť spojili sily s denníkom N, aby analyzovali efektívnosť systému recyklácie triedeného odpadu v Bratislave. Mesiace mimoriadne náročnej práce, štúdia množstva dát a desiatok rozhovor priniesli oveľa väčšiu transparentnosť a zaujímavé zistenia o tom, ako funguje správa odpadov v hlavnom meste.
„Kde končí odpad, ktorý Bratislavčania hodia do nádob na triedený zber odpadu?“ pýta sa v úvode videa Denníka N Kristína Hudeková, šéfredaktorka portálu Čierna labuť. Investigatívci organizácie Živica a Denníka N sa rozhodli pozrieť najmä na putovanie plastov, ktorých osud je podľa nich najkomplikovanejší, najmä kvôli množstvu rôznych materiálov, ktoré sa v žltých nádobách koncentrujú.
„Považovali sme za dôležité pozrieť sa na to, čo sa s naším odpadom deje,“ hovoria Kristína Hudeková a Pavol Lacko, ktorí na prípade spolupracovali. Po získaní grantu Fondu investigatívnej žurnalistiky (FIŽ) v roku 2020 sa ponorili do skúmania toho, čo sa deje s vytriedeným odpadom po jeho odvoze spracovateľovi. Ich investigatíva priniesla niekoľko pozitívnych, ale i zarážajúcich zistení o tom, ako málo plastového odpadu sa skutočne zrecykluje napriek moderným možnostiam, ale i o systéme odpadového hospodárstva v Bratislave.
„Problematike odpadu sa venujeme dlhodobo, keďže je na Slovensku veľmi zanedbávaná a ľudí pritom zaujíma, nakoľko je to jeden z veľmi efektívnych spôsobov, akým vedia znížiť svoju osobnú záťaž na životné prostredie,“ hovoria novinári. „Keď sme pred časom zachytili kauzu spoločnosti Vassal EKO, sledovali sme ju a boli sme sklamaní, že po istom čase išla táto téma v médiách do stratena. Verejnosť vedela, že s recykláciou v Bratislave nie je všetko v poriadku, že pri čiernej skládke beží stíhanie, primátor sa vyjadril, že zmluva s firmou sa nedá vypovedať, a to bol koniec,“ dodávajú Kristína a Pavol, ktorí sa rozhodli na tému pozrieť do hĺbky a zblízka.
Grant FIŽ využili na mesiace analýz a množstvo rozhovorov či stretnutí so všetkými zainteresovanými stranami, ale i na fyzické overenie toho, či separované plasty zo žltých kontajnerov naozaj putujú tam, kam patria. „Množstvo informácií sme získali vďaka rešeršu v otvorených zdrojoch a infozákonu, pre ďalšiu časť sme išli do terénu, a veľa sme sa dozvedeli cez ‘background’ rozhovory s odborníkmi a zainteresovanými stranami, ktoré boli ochotné s nami komunikovať a ukázať nám svoju prácu, čo si veľmi vážime. Využili sme aj GPS trackery, ktorými sme sledovali cestu vybraných druhov odpadu,“ vysvetľujú novinári.
Vďaka dlhodobej snahe a rôznorodým aktivitám prišli na to, že recyklácia plastov vyzerá v skutočnosti trochu inak, ako si ju väčšina ľudí predstavuje. „Zistili sme, že Bratislava má najmodernejšiu linku na triedenie plastov, no v porovnaní s inými mestami ich recykluje podpriemerne. Dôvodom je priveľa kompozitných plastov, ktoré sa nedajú recyklovať, slabá kultúra triedenia, no tiež sme našli pochybnosti pri zmluve firmy s mestom – vznikla za podivných okolností a viacerí oslovení experti si myslia, že dostatočne nemotivuje k recyklácii,“ hovoria investigatívci.
Fľašky, plechovky či obaly, na ktoré pripevnili GPS trackery, však podľa ich zistení neskončili na nelegálnych skládkach, čo je veľmi pozitívne. Všetky putovali ďalej na triediacu linku a odtiaľ buď na predaj alebo do spaľovne. Konečné výsledky separovania plastov na modernej triediacej linke ich však nepotešili. „Suma sumárum: asi 30 percent vytriedeného plastu z bratislavských domácností sa zrecykluje, zvyšok putuje do spaľovne,“ uzatvárajú Kristína a Pavol. Výsledky ich niekoľkomesačnej investigatívy vyšli v tlačenom i online vydaní Denníka N aj na portáli Čierna labuť.
Hudeková i Lacko sa zhodujú, že podpora nezávislého Fondu investigatívnej žurnalistiky im dala priestor a možnosti, ktoré by im pri podobnej práci inak veľmi chýbali. „Práca na investigatívnom projekte je časovo veľmi náročná, a preto je skvelé, keď má človek vďaka grantu možnosť venovať jej dostatok pozornosti a nerobiť to po nociach popri inej práci. Bez tohto grantu by sme nemali šancu pripraviť tak komplexné materiály,“ hovoria skúsení novinári.
„Náš portál Čierna labuť dlhodobo funguje len s jedným full-time plateným človekom a vďaka partii dobrovoľníkov. Na témach tak často pracujeme po večeroch a každý robí všetko, od analýz cez kreatívu, PR aj editovanie. Mať priestor sa jednej téme venovať niekoľko mesiacov a ísť do hĺbky nás veľmi posunulo,“ hovorí Kristína. „Tak isto oceňujeme spoluprácu s veľkým médiom, ktorým bol Denník N, ktorý nám pridelil svojho editora Juraja Koníka a extra poskytol fotografa, kameramanku aj grafičku na infografiku. Predovšetkým spolupráca s editorom z veľkého média bola na nezaplatenie, mali sme vďaka nemu istotu, že nám nič podstatné neuniklo a problém sme uchopili správne,“ dodáva.
Grant FIŽ im poskytol voľnosť pracovať na téme do hĺbky a nekĺzať len po povrchu. „Spoločnosť potrebuje, aby vznikali aj príspevky, ktoré nie sú instantné a písané od stola. Aby boli v podstate len špičkou ľadovca najpodstatnejších informácií, no pod hladinou skrývali solídny základ backgroundového zisťovania a faktov,“ hovoria Kristína a Pavol.