Reportérka Denníka N sa dlhodobo venuje téme znečistenia životného prostredia v okolí veľkých environmentálnych záťaží. Jej investigatíva z okolia bratislavského Istrochemu a Chemka Strážske priniesla nové detaily o tom, aké nebezpečie tieto záťaže predstavujú pre zdravie obyvateľov v ich okolí.
V roku 2020 Veronika Folentová získala grant, vďaka ktorému rozšírila doterajšie poznatky verejnosti o stave vážnej ekologickej katastrofy v okolí chemickej továrne v Strážskom. O rok skôr zas zmapovala znečistenie vody spôsobené starými environmentálnymi záťažami z Istrochemu v Bratislave. „Redakcie často nemajú niekoľko stoviek či tisícov eur na zaplatenie extra výdavkov. Práve peniaze z grantov mi umožnili pozrieť sa na tému inak ako pri písaní bežnej reportáže,“ hovorí novinárka.
„Téma starých environmentálnych záťaží, alebo skládok, ktoré aj po rokoch znečisťujú prostredie a ničia zdravie obyvateľov, je podľa mňa jedna z najdôležitejších tém na Slovensku. Zároveň o nej veľmi málo píšeme,“ tvrdí Veronika Folentová. „Je to síce vec, o ktorej sa vie 30 rokov, riešili ju takmer všetky vlády, ale aj napriek tomu sa nič nezmenilo a čo je horšie, toxický odpad naďalej uniká do prostredia a ľudia z tejto oblasti aj napriek výzvam neustále konzumujú domáce potraviny, ktoré majú nadmerné hodnoty toxických látok,“ dodáva.
Financie z grantu FIŽ pokryli analýzu vzoriek vody, vajec a analýzu hladiny PCB látok v krvi dvoch obyvateľov obcí z okolia Chemka Strážske. „Kompletné výsledky sme zverejnili na webe, takže si ich mohli všetci preštudovať a mohli z nich čerpať aj iní novinári či aktivisti,“ hovorí Veronika. PCB – polychlórované bifenyly – sú látky, ktoré sa rokmi ukladajú v ľudskom organizme a môžu priniesť zvýšené zdravotné riziká. Do ľudského tela sa dostávajú často práve konzumáciou živočíšnych produktov zo zvierat chovaných v problematickej oblasti, dajú sa nájsť vo vode aj pôde.
„Testy sme robili dvom mužom z oblasti. Objednala som ich od Slovenskej zdravotníckej univerzity. Peter Chorcholič sa o zvernicu v susedstve fabriky Chemko Strážske staral ako poľovný hospodár. Viac ako štyridsať rokov žije v neďalekej dedine. Ladislav Andrejco pracuje tridsať rokov v lesnom obvode, ktorý s oborou vedľa Chemka susedí,“ vysvetľuje reportérka.
Obaja muži celý život jedia lokálne mäso a produkty. Obom v krvi namerali zvýšené hodnoty PCB látok, ktoré môžu byť pre organizmus nebezpečné. Vysoké hodnoty týchto látok našli aj v troch vzorkách vajec z obcí z okolia chemickej továrne. „Pri odbere vajec majitelia vypísali aj dotazník, kde uvádzali, odkiaľ majú pre sliepky vodu a aj to, či domáce vajcia konzumujú. Všetci majitelia vajíčok v dotazníku uviedli, že ich jedia pravidelne či stále,“ opisuje Veronika.
„Keď človek chová hydinu, hovädzí dobytok či prasce a zvieratá prichádzajú do styku so znečistenou pôdou alebo dostávajú krmivo, ktoré je znečistené PCB, dostanú sa PCB látky do zvieraťa. Keď ich človek zje, dostanú sa zo zvieraťa do človeka. Tieto látky prechádzajú aj cez placentu, takže dieťa sa s PCB stretne už pred narodením. Prechádza aj do materského mlieka,“ povedala v reportáži pre Denník N Ľubica Murínová zo Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Téme vážnych environmentálnych záťaží na Slovensku sa reportérka Veronika Folentová venuje ďalej, jej najnovšiu reportáž z Východného Slovenska si môžete prečítať tu. „Plánujem v téme pokračovať aj ďalej, kým sa nezačne unikajúce znečistenie naozaj riešiť,“ hovorí novinárka.